Hlavné zásady komunikácie SP
Komunikácia so sluchovo postihnutými
Svet Nepočujúcich je vizuálny, ich jazyk, myslenie, aj vnímanie sveta je vizuálne. Posunkový jazyk má manuálno-vizuálnu formu a pre Nepočujúcich je slovenčina vlastne cudzí jazyk. Preto môžu mať problémy pri čítaní s porozumením, s vnímaním metafory, preneseného významu a humoru so skrytou pointou. Sú to totiž javy založené na hovorenom jazyku, ktoré sa v posunkovom jazyku nevyskytujú. Myslenie Nepočujúcich je skôr konkrétne ako abstraktné. Prejavuje sa to nielen vo vnímaní humoru a vtipných situácií, ale napríklad aj pri výbere filmov. Nepočujúci majú radšej akčné filmy plné deja, než psychologické filmy založené na dialógoch.
Zásady komunikácie s Nepočujúcimi
- S Nepočujúcim hovorte vždy pomaly a plynule.
- Snažte sa zreteľne artikulovať a dostatočne otvárajte ústa, aby vám Nepočujúci mohol odzerať z pier.
- Pri komunikácií s Nepočujúcim nezvyšujete hlas ani nekričte. Nebude vás počuť, len mu to sťaží odčítavanie z pier.
- Zabezpečte dobré osvetlenie v priestore – svetlo vám nesmie svietiť spoza chrbta. Keď budete v tieni, Nepočujúci nebude dobre vidieť vaše ústa. Najlepšie je osvetlenie zhora alebo zboku.
- Udržiavajte s Nepočujúcim neustále očný kontakt.
- Dajte pozor, aby nič nebránilo Nepočujúcemu odzerať vám z pier (ruka pred ústami, cigareta, žuvačka alebo jedlo v ústach, fúzy)
- Počas rozhovoru nehýbte zbytočne hlavou ani sa neotáčajte.
- Môžete si pomôcť písaním na papier. Ale píšte len jasné a krátke vety.
- Pozornosť Nepočujúceho môžete upútať jemným dotykom ruky alebo ramena, vyhnite sa dotyku v oblasti chrbta a hlavy. Takisto môžete jeho pozornosť upútať vibráciou (dupnutie na podlahu, klopnutie po stole).
- Na komunikáciu s Nepočujúcim nie sú nevyhnutné posunky, ak sa obe strany chcú dorozumieť.
